Okolité obce

Bartošova Lehôtka

Obec Bartošova Lehôtka leží v úzkej doline po oboch stranách Rudnického potoka, 8 km južne od Kremnice, pod Jastrabskou skalou. Obec je prvý raz písomne spomenutá v roku 1487 pod názvom Bartoslevka. Obyvateľstvo sa venovalo poľnohospodárstvu a práci v lesoch. V obci sa zachoval pôvodne gotický kostol sv. Jána Nepomuckého , ktorý bol neskôr zbarokizovaný, v čase tureckého nebezpečenstva obohnaný obranným múrom s obdĺžnikovými strelnými otvormi. Pri hlavnej ceste stojí kamenný hranolový pilier so sochou s. Jána Neomuckého. Život ľudu približuje pamiatkovo chránený sedliacky dom - so slamenou krytinou, drevenou pavlačou a výraznými bordovo-modrými okennými šambránami. Južne pod obcou sa zachovali časti z vetracej šachty Hlavnej dedičnej štôlne. Okolie obce poskytuje výborné podmienky na turistiku, cykloturistiku a aktívny oddych v prírode. Južne od obce po chodníku označenom žltou turistickou značkou sa v nadmorskej výške 683 m týči impozantné ryolitové bralo Jastrabská skala.

Obec patrila ostrihomskému arcibiskupstvu, neskôr podľa fundačnej listiny Márie Terézie z roku 1776 prešla Bartošova Lehôtka aj so svojimi lesmi do správy banskobystrického biskupstva.

Dolná Ves

Dolná Ves leží v Jastrabskej vrchovine, 7 km južne od Kremnice. Najstaršia písomná zmienka je z roku 1429, kedy obec pod názvom Schwabendorf dal kráľ Žigmund spolu s obcami Horná Ves, Lúčky a Kunešov do zálohy mestu Kremnica. Obyvatelia sa zaoberali prevažne poľnohospodárstvom, prácami v lesoch a baníctvom. Na mieste pôvodnej klasicistickej kaplnky dnes stojí jednoloďový rímsko-katolícky kostol Panny Márie.

V roku 1852 boli obyvatelia svedkami uvítania sprievodu cisára Františka Jozefa I. pri slavobráne umiestnenej na kremnickej hranici.

Pri obci mala Kremnica surovinovú základňu na výrobu keramiky a v obci z hliny vyrábali v tehelni tehly so znakom mesta Kremnica.

Horná Ves

Leží v malebnom prostredí Kremnických vrchov na sútoku Lúčanského potoka s Rudnicou, 6 km južne od Kremnice.

V listinách sa prvýkrát spomína v roku 1382 (villa Sclavórum -teda Slovenská Ves). Kráľ Žigmund dal v roku 1429 obec pod názvom Windischdorf spolu s okolitými obcami do zálohy mestu Kremnica. Obyvateľstvo si zabezpečovalo živobytie námeznou prácou pri ťažbe zlatostrieborných rúd, ich spracovaní, ťažbe a zvoze dreva. V obci sa nachádza chránená pamiatka - barokový morový stĺp so súsoším sv. Trojice z roku 1711, prenesený z Kremnice v roku 1776.
Ústi tu druhá dedičná štôlňa, ktorá odvodňovala Kremnické Bane (Piargy) a bane pod Kalváriou.

Poloha a zdravé životné prostredie Vás priam lákajú na prechádzky, ale aj náročnejšie turistické prechody.

V strede obce sa nachádza aj jedna kultúrna pamiatka - barokový morový stĺp, so sochou svätej Trojice z roku 1710, ktorý bol darovaný mestom Kremnica Hornej Vsi v roku 1776.

V roku 1451 tu mal hlavný stan Ján Hunyady, keď tiahol proti Jánovi Jiskrovi do Kremnice.

Obec sa odčlenila od mesta Kremnica v roku 1997. V súčasnej dobe žije v obci 730 obyvateľov a jej vekový priemer je 33 rokov. Patrí medzi najmladšie obce na Slovensku. Mladé rodiny s deťmi môžu voľný čas využívať v kultúrnom dome, v obecnej knižnici či v posilňovni. Máme vybudovanú viacúčelovú športovú plochu, kde sa dá hrať volejbal, basketbal, nohejbal. V zime sa mení na ľadovú plochu pre hokejistov či korčuliarov. Obec má aj ihrisko na ktorom hrajú futbal hráči TJ Inter Horná Ves.

Ihráč

leží 16 km juhovýchodne od Kremnice. Najstaršia písomne doložená zmienka o obci je z roku 1388, kedy bola majetkom hradného panstva Šášov, neskôr Dóczyovcov, Lipaiovcov a od roku 1678 bola v správe Banskej komory v Banskej Štiavnici. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, drevorubačstvom, pálením dreveného uhlia a výrobou šindľov. V chotári sa ťažili trachytový tuf a iné nerasty. Dlhá dedina má niekoľko prícestných stĺpov. Poloha v srdci Kremnických vrchov vytvára výborné podmienky pre turistiku a cykloturistiku, obcou prechádzajú viaceré značené turistické a cykloturistické trasy. Po turistickej značke je možnosť dostať sa na Hostinec, Skalku, Chom, Poľanu, Jastrabskú skalu.

Cez obec prechádza cyklotrasa, ktorou sa môžete dostať do okolitých obcí a miest. V katastri obce je možnosť výletov do prekrásnej prírody. 4 km od obce sa nachádza RZ s rybníkom. Možnosť využitia RZ je 10 mesiacov v roku.

Ihráčske kamenné more je prírodná pamiatka, ktorá sa nachádza na južnom okraji obce. Predmetom ochrany je rozpadajúci sa sopúch, relikt prírodného kanála lávy. Jeho rozpadom vznikla sústava kamenných brál. Ich zvetrávaním vzniknutá sutina vytvorila na úpätí kamenné more. Prakticky tu vyúsťovala sopka a po stuhnutí andezitovej lávy vznikol útvar, ktorý sa teraz rozpadáva v prvej etape na veľké balvany.

Jastrabá

leží 12 km juhovýchodne od Kremnice. Prvýkrát sa písomne spomína v roku 1487 a radí sa medzi najstaršie lokality severného Tekova a osídlenie lokality je podľa archeologických výskumov oveľa staršie. Obyvateľstvo sa zaoberalo prevažne poľnohospodárstvom, tiež drevorubačstvom, výrobou dreveného uhlia a výrobou šindľov. Kostol sv. Michala je ranogotická stavba, pochádzajúca z prelomu 13. - 14. storočia, ktorá bola o štyri storočia neskôr prestavaná. V hornej časti obce sa nachádza prícestný stĺp, v dolnej neobaroková prícestná kaplnka.

Už v roku 1867 tu bola založená škola a Jastrabá sa stala dôležitým centrom duchovnej, kultúrnej a školskej vzdelanosti celého okolia.

Archeologické nálezy dokazujú sídlisko s kanelovanou keramikou, sídlisko lužickej kultúry z mladšej doby bronzovej, halštatské a rímsko-barbrské sídlisko.

Kopernica

leží v doline potoka Kopernica, 8 km juhozápadne od Kremnice, ktorú založili nemeckí drevorubači a uhliari. Pôvodne nemecká osada (Deutsche Litta) sa prvýkrát spomína v roku 1349, keď ostrihomský arcibiskup ako zemepán povolil kopernickým poddaným vykúpiť sa z roboty, teda platiť len peňažný cenzus. Obyvatelia boli murári, kamenári, poľnohospodári a lesní robotníci.
V strede dlhej dediny sa nachádza pôvodne jednoloďový rímsko-katolícky kostol sv. Martina. Ako kolonizačná dedina má zachované ešte prízemné ale i poschodové kamenné domy.
Turisti tu nájdu podmienky na relax a oddych v prírode, možnosti pre turistiku a cykloturistiku.

V blízkom kameňolome sa z výborného kremeňa vyrábali v obci mlynské kamene.

Pôvodne gotický kostol zasvätený sv. Martinovi biskupovi bol postavený s 32 metrovou vežou a 3 zvonmi.

Krahule

Rázovitá horská obec Krahule - Blufuss, pôvodne nemecká osada drevorubačov, uhliarov a baníkov zo 14. storočia, leží na úpätí Kremnického pohoria, 8 km severne od mesta Kremnica. Prvýkrát je spomínaná v roku 1331 pod názvom Plaufusz. Hlavným zdrojom obživy bolo baníctvo, drevorubačstvo. Obec je charakteristická drevenými zrubovými prízemnými domami. Na mieste staršieho kostola bol v roku 1806 postavený barokovo-klasicistický rím.-kat. kostol sv. Jána Nepomuckého. V strede obce sa nachádza kaplnka. V roku 1895 tu založili štátnu čipkársku školu.

Obec je dnes významným strediskom cestovného ruchu s celoročným využitím - v zime poskytuje podmienky a služby pre lyžiarov, zvyšok roka je možné využívať množstvo značených turistických a cykloturistických tratí, relaxovať v okolitej prírode alebo len tak prísť a zažiť atmosféru baníckej osady, ktorá vyžaruje zo starých domov.

Povesť hovorí, že pomenovanie obce názvom Blaufuss, to je modrá noha, vzniklo aj iným spôsobom, ako sa udáva podľa kremnického mešťana Blaufúza. Táto osádka v začiatkoch jej vzniku a tiež dlho potom nemala žiadne cesty. Keďže povozom bola ťažko prístupná, tunajší obyvatelia boli odkázaní chodiť všade pešo. Časté chodenie pešo, či už do Kremnice, alebo kdekoľvek inde, po ťažkom horskom neschodnom teréne spôsobilo na modrenie nôh, od čoho aj vznikol názov Blau-fúz.

Kremnické Bane

Obec je situovaná na priesmyku medzi Pohroním a Turcom, v severnej časti Kremnických vrchov . S touto nemeckou obcou sa v písomných prameňoch stretávame prvý raz v roku 1361 pod názvom Villa Johannis, kedy bola majetkom Kremnice. Obyvatelia bolo prevažne baníci a a lesní robotníci. Celým okolím sa tiahli rozsiahle lesy, ktoré museli prví osadníci vyrúbať. Ženy tu oddávna vyrábali čipky - bola tu znám čipkárska škola - išlo najmä o paličkovanú čipku a práve banícke osady boli oblasťami s tradíciou čipkárskej výroby. Po vojne táto činnosť zanikla.

Význam obce v oblasti baníctva dokladá skutočnosť, že mesto Kremnica zahrňovalo do programu vzácnych návštev prehliadku jej banských diel ( Gabriela Bethlena, cisára Františka lotrinského, Jozefa II). Svedkami banskej činnosti sú viaceré významné banské diela . Chráneným banským dielom je turčekovský vodovod z 15. storočia, dlhý 20 km.

Najvyšším bodom je Kostol sv. Jána, tento priestor sa traduje ako geografický stred Európy. Kostol postavilo v 14. storočí päť okolitých obcí.

Hornatý charakter okolia, husté lesy obklopujúce obec sú vhodné na aktívny oddych v prírode, na turistiku a cykloturistiku, z najvyššieho bodu (Trnovník) sú nádherné výhľady až po Banskú Štiavnicu na juhu a hrebeň Malej Fatry na severe.
Úžasný je pohľad na obec, ktorá Vám celá leží takpovediac pod nohami.

Kunešov

leží v západnej časti Kremnických vrchov na Kunešovskej planine, v pramennej oblasti potoka Kopernica. Písomne je táto pôvodne nemecká osada doložená v roku 1342 pod názvom Villa Sanctum Michaelem). V roku 1429 ju dal kráľ Žigmund spolu s okolitými obcami do zálohy mestu Kremnica. V roku 1628 prepadli obec Turci.

Obyvatelia sa živili poľnohospodárstvom, drevorubačstvom a baníctvom. Neskôr tu prekvitala výroba hračiek a čipkárstvo, dokonca tu bola v roku 1912 založená štátna čipkárska škola. Podobne ako v iných obciach, aj tu bolo po druhej svetovej vojne pôvodné obyvateľstvo odsunuté do Nemecka.

Pokoj a nádherná príroda sú lákadlom pre milovníkom aktívneho oddychu, relaxu v prírode, turistiky a cykloturistiky.

Lúčky

je stará banícka obec pod vrchom Jarabica západne od Kremnice. Svedkom niekdajšej úzkej spojitosti s Kremnicou sú zvyšky ľudovej architektúry drevených baníckych domov s pavlačami. Písomne je prvý raz uvedená v roku 1429 (Hannushaw), kedy ju kráľ Žigmund dal spolu s okolitými obcami do zálohy mestu Kremnica.
Dokladom stredovekého pôvodu obce je gotický kostol sv. Mikuláša z roku 1487 ohradený kamennou murovanou ohradou.
Evanjelický kostol bol postavený v klasicistickom slohu v roku 1823.
V roku 1893 tu bola založená čipkárska dielňa.
Zaujímavosťou je, že obyvateľstvo prevažne nemeckej národnosti bolo po 2. svetovej vojne vysídlené do Nemecka. Dnešní obyvatelia sa prisťahovali z rozličných oblastí.

Lákadlom pre turistov je okolitá príroda a možnosti pre aktívny oddych a relax.

Nevoľné

Nevoľné je neveľká malebná horská obec, ktorá sa nachádza 6 km juhovýchodne od Kremnice, v objatí Kremnických vrchov. Rozprestiera sa na slnečných južných úbočiach pohoria, pričom od severu je dedina chránená Kremnickým štítom. Prvá písomná zbierka pochádza z roku 1487 (Newolka), obec pôvodne patrila ostrihomskému arcibiskupstvu. Obyvateľstvo sa v minulosti živilo najmä poľnohospodárstvom a doplnkovo uhliarstvom. Tradíciu mala domáca výroba dreveného náradia, plátna, súkna, pokrovcov a výšiviek.
Dnes je práve príroda je lákadlom pre turistov aj cykloturistov a dôvodom pre ich opätovnú návštevu. Podľa turistického značenia je možné dostať sa na Hostinec, Skalku, Chom, Poľanu, či k prírodnej pamiatke Jastrabská skala alebo do prírodnej rezervácie Kremnický štós. Taktiež priťahuje obyvateľov rušnejších miest, ktorí si v pokojnom prostredí stavajú chalupy.

Cenné údaje o histórii obce pochádzajú z roku 1572, z toho istého roku je zachovaný urbár obce. Tie potvrdzujú, že kedysi obec patrila medzi najchudobnejšie v Krížskom panstve, ba medzi najchudobnejšie obce celej Tekovskej stolice a teda nebola veľmi známou.

Stará Kremnička

Leží v južnej časti Kremnických vrchov v doline Kremnického potoka. Obec sa písomne uvádza v roku 1442 (Okermecz), kedy bola majetkom ostrihomského arcibiskupstva, ktoré tu malo v roku 1487 mýtnu stanicu. V roku 1776 pripadla banskobystrickému biskupstvu.
Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a povozníctvom, v roku 1715 je v obci doložený pivovar.

Kostol sv. Imricha z roku 1890 je postavený na mieste staršieho chrámu. Pred kostolom je situovaný mariánsky stĺp, ktorý bol obnovený a doplnený v roku 1923.