Vitajte v Kremnici

ktorá je najčastejšie spájaná s prívlastkom zlatá. V meste vyrazené dukáty v minulosti podopierali tróny mnohých panovníkov. Obraz histórie Kremnice je zložený z mozaiky príbehov, ukrytých v každej ulici, dvore, v dome...

Mestský hrad

Dominantou stavbou hradného areálu je Kostol sv. Kataríny. Hradný komplex s expozíciami spravuje Múzeum mincí a medailí, patriace pod Národnú banku Slovenska.

Chcem vedieť viac

Skalka relax centrum

Návštevníci najčastejšie s obľubou navštevujú vodný svet, ktorý im umožňuje zregenerovať sily po viac či menej namáhavom športovaní, alebo len tak prídu zaplávať si či otužiť telo v jednej z piatich sáun.

Chcem vedieť viac

Kremnické GAGY

Koná sa každý rok na konci augusta, počas posledného prázdninového víkendu sa ulice mesta zaplnia návštevníkmi. Každý, kto má chuť sa zabávať, oddychovať, hľadá uvoľnenie alebo inšpiráciu, si príde na svoje.

Chcem vedieť viac

Ubytovanie

Všetko čo Kremnica a okolie ponúka sa nedá zažiť za deň. Vyberte si nocľah v niektorom z ubytovacích zariadení, aby ste načerpali nové sily na ďalší deň spoznávania a zažívania tohto kúzelneho miesta.

Chcem vedieť viac

Preskočiť navigáciu

Kostoly

Kostol sv. Kataríny

Vznik hradného kostola sa datuje pred r. 1400, do 13. alebo 14. stor. Z pôvodnej stavby si mal terajší kostol ponechať len obvodové múry. Najneskôr v 2. pol. 14. stor. bolo postavené polygonálne presbytérium (svätyňa) s gotickými klenbami a vstupným portálom do sakristie (dnes zamurovaný). Pre dnešnú podobu interiéru bola dôležitá pomerne spoľahlivo datovaná prestavba kostola z obdobia okolo r. 1400. Koncepcia interiéru bola vložením stredového arkádového pásu s dvojicou pilierov transformovaná na dvojloďovú. Z tohto obdobia sú zachované bohaté tvaroslovné články - architektonická výzdoba s kučeravými listami a tzv. kolienkovými konzolami, ako aj motív baldachýnov na bočných stenách medziloďových pilierov.

Neskorogotickú etapu stavebného vývoja z 80. rokov 15. stor. najpôsobivejšie reprezentuje konštrukčné riešenie zaklenutia staršieho presbytéria a juhovýchodného oratória. Rebrá klenby vytvárajú zvláštne pätky a pretínajú sa vo forme lastovičích chvostov. Odborníci ju nazvali „kremnická pätka". Objímavé pätky boli obľúbeným motívom rakúskych staviteľov. Na rebrách v kútoch svätyne sú nezvyčajné zvieracie a ľudské figúry, zobrazujúce Krista, donátorov alebo prorokov a evanjelistov, a ako protiklad dvojicu diablov.

Renesančné úpravy veže súvisia s jej rekonštrukciou po rozsiahlom požiari v r. 1560. V interiéri bola k triumfálnemu oblúku v 2. tretine 16. stor. pristavená renesančná kazateľnica, spočívajúca na stĺpe s korintskou hlavicou a kamenej konzole, podopretej plastikou poprsia muža v dobovom odeve.

Súčasný celkový vzhľad získal kostol predovšetkým vďaka rozsiahlej pamiatkovej obnove v r. 1883-86. V exteriéri vytvorili nové omietky s iluzívnym kvádrovaním a na vrchol veže osadili vysokú ihlancovitú strechu s vežičkami.
Interiér pozmenili postavením novej západnej organovej tribúny, kamenných zábradlí s kružbami, vretenových schodísk a prerazením nového trojdielneho okenného otvoru z priestoru pokladnice do presbytéria. Komplexnosť obnovy sa spájala s interiérovou neogotickou maľovanou výzdobou klenieb a architektonických článkov, ako aj odstránením staršieho mobiliáru. Ten bol nahradený neogotickými prvkami zo Stornovej dielne - farebnými vitrážami okien, drevenými krídlovými oltármi s pozlátenými a maľovanými architektonickými nadstavcami a tabuľovými maľbami (hlavný oltár sv. Kataríny Alexandrijskej v presbytériu, bočný oltár P. Márie naľavo, oltár sv. Kríža v severnej kaplnke, oltár smrti sv. Jozefa napravo, oltár sv. Anny v južnej kaplnke), baldachýnom a drevenou konštrukciou schodiska kazateľnice, kamennými sochami na pilieroch ¬dvojlodia a fasáde južnej predsiene.
Storno úplne odstránil štvoricu bočných oltárov spolu s ranobarokovým hlavným oltárom s ústredným obrazom Zasnúbenia sv. Kataríny (vysvätené 1715). Z neho sa zachovala podstatná časť sochárskej výzdoby (z pôvodných 13 sôch sa zachovalo 11). Interiér obohatili dva cenné prírastky zo zbúraného Kostola Panny Márie - neskorogotická socha Madony stojacej na kosáku mesiaca z konca 15. stor. a renesančná krstiteľnica kalichovitého tvaru z r. 1561, patriaca k náhrobku kremnického medailéra Krištofa Füssla.
K pôvodným súčastiam kostola patrí aj súbor kamenných epitafov a náhrobných dosiek. Trojica neskorogotických sôch - svätá Helena, neznáma ¬svätica (alebo Panna Mária) a svätá Alžbeta,
umiestnených pod západnou tribúnou, pochádza pravdepodobne zo špitálskeho Kostola sv. Alžbety.
Dvojica neskorogotických sôch svätíc sv. Katarína a sv. ¬Barbora z konca 15. stor. neznámeho pôvodu je osadená na južnej strane dvojlodia. Samostatná kamenná socha Panny Márie (Immaculata) z 2. polovice 18. storočia v severozápadnom rohu dvojlodia pravdepodobne pochádza z dielne, pracujúcej na morovom stĺpe.
Replika sochy stojí na nádvorí hradu. V r. 1992 sa súčasťou mobiliáru stal nový organ Rieger-Kloss od firmy Varhany Krnov (3500 píšťal, 3 manuály, 47 registrov), ktorý vďaka svojej dispozícii umožňuje realizovať interpretácie najnáročnejších diel organovej literatúry. Architektúra hradu a chrámu, koncertný organ a vnútorná akustika kostola tvoria jedinečnú kombináciu, aká sa nikde inde na Slovensku nevyskytuje.

Kostol sv. Kataríny, ako súčasť Mestského hradu, je jednou z expozícií NBS - Múzea mincí a medailí

Otváracie hodiny:
jún - september     08.30 - 17.30 utorok - nedeľa
október - máj         09.00 - 16.30 utorok - sobota

 

Kostol sv. Františka

začali stavať spolu s kláštorom na mieste dvoch meštianskych domov, v dolnej časti námestia začiatkom roku 1653, krátko potom, čo v 1. polovici 17. storočia ostrihomský arcibiskup Juraj Lippay po niekoľkých nevydarených pokusoch priviedol do mesta Františkánov. V roku 1702 sa spomína rozšírenie sakristie a chóru. Kostol svojim jednoduchým riešením iba vzdialene pripomína zdomácnené vzory protireformačných sakrálnych architektúr.

Jednolodie, zaklenuté štyrmi poľami krížovej klenby a s vnútornými piliermi, vyčleňujúcimi z priestoru po stranách plytké niky, je spojené s pravouhlým hĺbkovým chórom pre mníchov. Priečelie nad stredovým vstupom iba v základných črtách pripomína pôvodné riešenie. Slohovo výraznejší je vstupný portál s ušnicovým motívom. Hlavný oltár so stĺpovou kulisovou architektúrou a ústredným obrazom Stigmatizovaného sv. Františka a bočné oltáre s dominujúcimi obrazmi a pilastrovými rámami pochádzajú z 3. štvrtiny 18. stor.
Keď v r. 1880 kvôli zosuvu pôdy na námestí zbúrali Kostol Blahoslavenej Panny Márie, preniesli sem z neho všetky oltárne obrazy. V súčasnosti sú tieto obrazy, patriace k najvýznamnejším dielam Antona Schmidta, neskorobarokového maliara z oblasti banských miest, majetkom Slovenskej národnej galérie v Bratislave.
Kláštor vľavo od kostola bol pôvodne dvojpodlažný. Objekt má pilierovú arkádovú krížovú chodbu a smerom do námestia štvorosové priečelie s vtiahnutou vežou nad vstupom, postavenou po r. 1672. Funkčná architektúra štvorkrídlového kláštora má v starších podlažiach jednoduché otvory orámované lištami a ranobarokové lunetové klenby. Tretie podlažie nadstavali po r. 1702. O tridsať rokov neskôr vzniklo kláštorné krídlo pri hradbách, ktoré r. 1752 predĺžili. V bašte opevnenia zriadili františkáni knižnicu.
Loretánska kaplnka vznikla na mieste ďalšieho meštianskeho domu po roku 1758. Kaplnka zaklenutá tromi poliami pruskej klenby je bočným priechodom spojená s loďou kostola a má aj samostatný vchod z námestia. Na stĺpovej murovanej architektúre oltára s loretánskou chyžou je rokoková ornamentika. Zaujímavý je fragment meštianskeho gotického domu na námestí, za loretánskou kaplnkou, neskôr františkánska sýpka. Dodnes sa tu zachovali solitérne tvaroslovné články i fragmenty nástenných malieb. Od r. 1651 dom užívali františkáni, mali tu pekáreň a cely. Dvorovú časť stavby v roku 1760 prerobili na sýpku.

V strede námestia kedysi stál monumentálny farský Kostol Panny Márie. Po jeho rozobratí v r. 1880 sa zachovali len archívne materiály a fragmenty maliarskej a sochárskej výzdoby. Pôvodný gotický kostol prešiel v 18. stor. mohutnou neskorobarokovou prestavbou. V r. 1760 bol podpísaný prvý kontrakt so sochárom Dionýzom Stanetim na štukatérsku výzdobu fasády, neskôr pribudli objednávky na dalšie diela - sochárske práce na hlavný oltár a šesť bočných oltárov, kazateľnicu, spovedelnicu, súsošie Najsvätejšej Trojice, štyroch sôch cirkevných otcov, a pod. Päť oltárnych obrazov namaľoval štiavnický maliar Anton Schmidt, ktorý bol aj autorom freskových malieb. Na sviatok Nanebovzatia Panny Márie v r. 1767 kostol slávnostne vysvätil gróf Anton Révai.

 

Kostol sv. Alžbety a stredoveký špitál

- nemocnicu zasvätenú Panne Márii na južnom okraji mesta dal postaviť okolo r. 1382 kremnický comes a urburár Johelinus Craczer. Založenie inštitúcie na podporu chorých a chudobných podporil vzápätí uhorský kráľ Ludovít Veľký, keď špitálu daroval osadu Veterník (Lyget) aj so všetkými úžitkami. Zároveň túto charitatívnu inštitúciu obdarovali majetkami a úžitkami viacerí mešťania, o čom vydala mestská rada v r. 1393 privilegiálnu listinu. V tom čase bol špitál zasvätený sv. Krížu. Z iných písomných zmienok sa dozvedáme, že špitálsky kostol bol zasvätený sv. Alžbete. Kostol má jednoduchý pôdorys zložený z dvoch polí krížovej rebrovej klenby v lodi a päťbokého presbytéria. Vo svorníkoch klenby je štít s uhorským (anjuovským) znakom a znak s čakanom, gracou a krížom, ktorý patril pravdepodobne Craczerovskej rodine. Vstupný portál je lomený a bohato modelovaný oblinovými prútmi a hlbokými výžľabkami. K hlavnému priestoru prilieha na severe sakristia s jedným poľom krížovej klenby s klinovo profilovaným rebrom ako v lodi. Južná kaplnka je zaklenutá na stredný pilier renesančnou lunetovou klenbou. Baroková veža bola ku kostolu pristavaná v rokoch 1712-13. V interiéri je kamenná gotická krstiteľnica s barokovým vekom. Špitál bol zreorganizovaný v r. 1827, kedy v ňom bola nanovo založená moderná nemocnica.

 

Evanjelický kostol

Evanjelický kostol stojí na mieste drevenej modlitebne, ktorú si postavili kremnickí evanjelici už v r. 1682, v období protireformácie. Namiesto chátrajúcej stavby navrhol v r. 1819 inšpektor ev. obce Johann Gottfried Freyseysen postaviť nový kostol. Potom, ako v r. 1822 počas návštevy Kremnice würtembergská princezná Mária Dorotea darovala na kostol 200 zlatých, rozbehla sa vo veľkom finančná zbierka. Základný kameň položili 1. mája 1823 a stavbu, ktorá stála 24 tisíc zlatých, vysvätili 1. októbra 1826. Na priečelí klasicistického kostola sú dve dvojice pilastrov so zdobenými hlavicami a nad nimi masívna rímsa a tympanón. Centrálny priestor je zaklenutý kupolou. Pri oltári s obrazom od Vojtecha (Bélu) Angyala z r. 1886 sú dve sakristie, nad vstupom empora s organom a po stranách dva tribúnové priestory. Stavbu projektoval i realizoval štiavnický majster Fratišek Hauser.

 

Kostol sv. Kríža na Kalvárii

Kalvária sa nachádza na úpätí vrchu Šturc, na svahu priklonenom ku Kremnici, blízko centra a spolu s areálom Mestského hradu je to ďalšia dominanta mesta. Objekty Krížovej cesty - 14 kaplniek spolu s kostolom sv. Kríža zapadajú do krajinného obrazu historického mesta. Tento architektonicko-krajinársky komplex slúži ako oddychovo-rekreačná lokalita.
Vyhliadka na Kalvárii ponúka krásne pohľady na okolité vrchy, kľukatú trasu železnice a historické mesto. V diaľke pri pohľade na sever vidieť gotický kostolík sv. Jána Krstiteľa na Kremnických Baniach.