Kostol sv. Kataríny
Vznik hradného kostola sa datuje pred r. 1400, do 13. alebo 14. stor. Z pôvodnej stavby si mal terajší kostol ponechať len obvodové múry. Najneskôr v 2. pol. 14. stor. bolo postavené polygonálne presbytérium (svätyňa) s gotickými klenbami a vstupným portálom do sakristie (dnes zamurovaný). Pre dnešnú podobu interiéru bola dôležitá pomerne spoľahlivo datovaná prestavba kostola z obdobia okolo r. 1400. Koncepcia interiéru bola vložením stredového arkádového pásu s dvojicou pilierov transformovaná na dvojloďovú. Z tohto obdobia sú zachované bohaté tvaroslovné články - architektonická výzdoba s kučeravými listami a tzv. kolienkovými konzolami, ako aj motív baldachýnov na bočných stenách medziloďových pilierov.
Neskorogotickú etapu stavebného vývoja z 80. rokov 15. stor. najpôsobivejšie reprezentuje konštrukčné riešenie zaklenutia staršieho presbytéria a juhovýchodného oratória. Rebrá klenby vytvárajú zvláštne pätky a pretínajú sa vo forme lastovičích chvostov. Odborníci ju nazvali „kremnická pätka". Objímavé pätky boli obľúbeným motívom rakúskych staviteľov. Na rebrách v kútoch svätyne sú nezvyčajné zvieracie a ľudské figúry, zobrazujúce Krista, donátorov alebo prorokov a evanjelistov, a ako protiklad dvojicu diablov.
Renesančné úpravy veže súvisia s jej rekonštrukciou po rozsiahlom požiari v r. 1560. V interiéri bola k triumfálnemu oblúku v 2. tretine 16. stor. pristavená renesančná kazateľnica, spočívajúca na stĺpe s korintskou hlavicou a kamenej konzole, podopretej plastikou poprsia muža v dobovom odeve.
Súčasný celkový vzhľad získal kostol predovšetkým vďaka rozsiahlej pamiatkovej obnove v r. 1883-86. V exteriéri vytvorili nové omietky s iluzívnym kvádrovaním a na vrchol veže osadili vysokú ihlancovitú strechu s vežičkami.
Interiér pozmenili postavením novej západnej organovej tribúny, kamenných zábradlí s kružbami, vretenových schodísk a prerazením nového trojdielneho okenného otvoru z priestoru pokladnice do presbytéria. Komplexnosť obnovy sa spájala s interiérovou neogotickou maľovanou výzdobou klenieb a architektonických článkov, ako aj odstránením staršieho mobiliáru. Ten bol nahradený neogotickými prvkami zo Stornovej dielne - farebnými vitrážami okien, drevenými krídlovými oltármi s pozlátenými a maľovanými architektonickými nadstavcami a tabuľovými maľbami (hlavný oltár sv. Kataríny Alexandrijskej v presbytériu, bočný oltár P. Márie naľavo, oltár sv. Kríža v severnej kaplnke, oltár smrti sv. Jozefa napravo, oltár sv. Anny v južnej kaplnke), baldachýnom a drevenou konštrukciou schodiska kazateľnice, kamennými sochami na pilieroch ¬dvojlodia a fasáde južnej predsiene.
Storno úplne odstránil štvoricu bočných oltárov spolu s ranobarokovým hlavným oltárom s ústredným obrazom Zasnúbenia sv. Kataríny (vysvätené 1715). Z neho sa zachovala podstatná časť sochárskej výzdoby (z pôvodných 13 sôch sa zachovalo 11). Interiér obohatili dva cenné prírastky zo zbúraného Kostola Panny Márie - neskorogotická socha Madony stojacej na kosáku mesiaca z konca 15. stor. a renesančná krstiteľnica kalichovitého tvaru z r. 1561, patriaca k náhrobku kremnického medailéra Krištofa Füssla.
K pôvodným súčastiam kostola patrí aj súbor kamenných epitafov a náhrobných dosiek. Trojica neskorogotických sôch - svätá Helena, neznáma ¬svätica (alebo Panna Mária) a svätá Alžbeta,
umiestnených pod západnou tribúnou, pochádza pravdepodobne zo špitálskeho Kostola sv. Alžbety.
Dvojica neskorogotických sôch svätíc sv. Katarína a sv. ¬Barbora z konca 15. stor. neznámeho pôvodu je osadená na južnej strane dvojlodia. Samostatná kamenná socha Panny Márie (Immaculata) z 2. polovice 18. storočia v severozápadnom rohu dvojlodia pravdepodobne pochádza z dielne, pracujúcej na morovom stĺpe.
Replika sochy stojí na nádvorí hradu. V r. 1992 sa súčasťou mobiliáru stal nový organ Rieger-Kloss od firmy Varhany Krnov (3500 píšťal, 3 manuály, 47 registrov), ktorý vďaka svojej dispozícii umožňuje realizovať interpretácie najnáročnejších diel organovej literatúry. Architektúra hradu a chrámu, koncertný organ a vnútorná akustika kostola tvoria jedinečnú kombináciu, aká sa nikde inde na Slovensku nevyskytuje.
Kostol sv. Kataríny, ako súčasť Mestského hradu, je jednou z expozícií NBS - Múzea mincí a medailí
Otváracie hodiny:
jún - september 08.30 - 17.30 utorok - nedeľa
október - máj 09.00 - 16.30 utorok - sobota
Kostol sv. Františka
začali stavať spolu s kláštorom na mieste dvoch meštianskych domov, v dolnej časti námestia začiatkom roku 1653, krátko potom, čo v 1. polovici 17. storočia ostrihomský arcibiskup Juraj Lippay po niekoľkých nevydarených pokusoch priviedol do mesta Františkánov. V roku 1702 sa spomína rozšírenie sakristie a chóru. Kostol svojim jednoduchým riešením iba vzdialene pripomína zdomácnené vzory protireformačných sakrálnych architektúr.
Jednolodie, zaklenuté štyrmi poľami krížovej klenby a s vnútornými piliermi, vyčleňujúcimi z priestoru po stranách plytké niky, je spojené s pravouhlým hĺbkovým chórom pre mníchov. Priečelie nad stredovým vstupom iba v základných črtách pripomína pôvodné riešenie. Slohovo výraznejší je vstupný portál s ušnicovým motívom. Hlavný oltár so stĺpovou kulisovou architektúrou a ústredným obrazom Stigmatizovaného sv. Františka a bočné oltáre s dominujúcimi obrazmi a pilastrovými rámami pochádzajú z 3. štvrtiny 18. stor.
Keď v r. 1880 kvôli zosuvu pôdy na námestí zbúrali Kostol Blahoslavenej Panny Márie, preniesli sem z neho všetky oltárne obrazy. V súčasnosti sú tieto obrazy, patriace k najvýznamnejším dielam Antona Schmidta, neskorobarokového maliara z oblasti banských miest, majetkom Slovenskej národnej galérie v Bratislave.
Kláštor vľavo od kostola bol pôvodne dvojpodlažný. Objekt má pilierovú arkádovú krížovú chodbu a smerom do námestia štvorosové priečelie s vtiahnutou vežou nad vstupom, postavenou po r. 1672. Funkčná architektúra štvorkrídlového kláštora má v starších podlažiach jednoduché otvory orámované lištami a ranobarokové lunetové klenby. Tretie podlažie nadstavali po r. 1702. O tridsať rokov neskôr vzniklo kláštorné krídlo pri hradbách, ktoré r. 1752 predĺžili. V bašte opevnenia zriadili františkáni knižnicu.
Loretánska kaplnka vznikla na mieste ďalšieho meštianskeho domu po roku 1758. Kaplnka zaklenutá tromi poliami pruskej klenby je bočným priechodom spojená s loďou kostola a má aj samostatný vchod z námestia. Na stĺpovej murovanej architektúre oltára s loretánskou chyžou je rokoková ornamentika. Zaujímavý je fragment meštianskeho gotického domu na námestí, za loretánskou kaplnkou, neskôr františkánska sýpka. Dodnes sa tu zachovali solitérne tvaroslovné články i fragmenty nástenných malieb. Od r. 1651 dom užívali františkáni, mali tu pekáreň a cely. Dvorovú časť stavby v roku 1760 prerobili na sýpku.
V strede námestia kedysi stál monumentálny farský Kostol Panny Márie. Po jeho rozobratí v r. 1880 sa zachovali len archívne materiály a fragmenty maliarskej a sochárskej výzdoby. Pôvodný gotický kostol prešiel v 18. stor. mohutnou neskorobarokovou prestavbou. V r. 1760 bol podpísaný prvý kontrakt so sochárom Dionýzom Stanetim na štukatérsku výzdobu fasády, neskôr pribudli objednávky na dalšie diela - sochárske práce na hlavný oltár a šesť bočných oltárov, kazateľnicu, spovedelnicu, súsošie Najsvätejšej Trojice, štyroch sôch cirkevných otcov, a pod. Päť oltárnych obrazov namaľoval štiavnický maliar Anton Schmidt, ktorý bol aj autorom freskových malieb. Na sviatok Nanebovzatia Panny Márie v r. 1767 kostol slávnostne vysvätil gróf Anton Révai.
Kostol sv. Alžbety a stredoveký špitál
- nemocnicu zasvätenú Panne Márii na južnom okraji mesta dal postaviť okolo r. 1382 kremnický comes a urburár Johelinus Craczer. Založenie inštitúcie na podporu chorých a chudobných podporil vzápätí uhorský kráľ Ludovít Veľký, keď špitálu daroval osadu Veterník (Lyget) aj so všetkými úžitkami. Zároveň túto charitatívnu inštitúciu obdarovali majetkami a úžitkami viacerí mešťania, o čom vydala mestská rada v r. 1393 privilegiálnu listinu. V tom čase bol špitál zasvätený sv. Krížu. Z iných písomných zmienok sa dozvedáme, že špitálsky kostol bol zasvätený sv. Alžbete. Kostol má jednoduchý pôdorys zložený z dvoch polí krížovej rebrovej klenby v lodi a päťbokého presbytéria. Vo svorníkoch klenby je štít s uhorským (anjuovským) znakom a znak s čakanom, gracou a krížom, ktorý patril pravdepodobne Craczerovskej rodine. Vstupný portál je lomený a bohato modelovaný oblinovými prútmi a hlbokými výžľabkami. K hlavnému priestoru prilieha na severe sakristia s jedným poľom krížovej klenby s klinovo profilovaným rebrom ako v lodi. Južná kaplnka je zaklenutá na stredný pilier renesančnou lunetovou klenbou. Baroková veža bola ku kostolu pristavaná v rokoch 1712-13. V interiéri je kamenná gotická krstiteľnica s barokovým vekom. Špitál bol zreorganizovaný v r. 1827, kedy v ňom bola nanovo založená moderná nemocnica.
Evanjelický kostol
Evanjelický kostol stojí na mieste drevenej modlitebne, ktorú si postavili kremnickí evanjelici už v r. 1682, v období protireformácie. Namiesto chátrajúcej stavby navrhol v r. 1819 inšpektor ev. obce Johann Gottfried Freyseysen postaviť nový kostol. Potom, ako v r. 1822 počas návštevy Kremnice würtembergská princezná Mária Dorotea darovala na kostol 200 zlatých, rozbehla sa vo veľkom finančná zbierka. Základný kameň položili 1. mája 1823 a stavbu, ktorá stála 24 tisíc zlatých, vysvätili 1. októbra 1826. Na priečelí klasicistického kostola sú dve dvojice pilastrov so zdobenými hlavicami a nad nimi masívna rímsa a tympanón. Centrálny priestor je zaklenutý kupolou. Pri oltári s obrazom od Vojtecha (Bélu) Angyala z r. 1886 sú dve sakristie, nad vstupom empora s organom a po stranách dva tribúnové priestory. Stavbu projektoval i realizoval štiavnický majster Fratišek Hauser.
Kostol sv. Kríža na Kalvárii
Kalvária sa nachádza na úpätí vrchu Šturc, na svahu priklonenom ku Kremnici, blízko centra a spolu s areálom Mestského hradu je to ďalšia dominanta mesta. Objekty Krížovej cesty - 14 kaplniek spolu s kostolom sv. Kríža zapadajú do krajinného obrazu historického mesta. Tento architektonicko-krajinársky komplex slúži ako oddychovo-rekreačná lokalita.
Vyhliadka na Kalvárii ponúka krásne pohľady na okolité vrchy, kľukatú trasu železnice a historické mesto. V diaľke pri pohľade na sever vidieť gotický kostolík sv. Jána Krstiteľa na Kremnických Baniach.
English
Deutsch
