Objekty mincovne v opevnenom meste sú postavené na mieste niekoľkých starších meštianskych domov. Súbor zachovaných výrobných, administratívnych a obytných budov je výsledkom zložitých stavebných premien od 15. stor. podnes. Mincovňa mala pôvodne charakter gotickej obrannej pevnosti, začlenenej do mestských hradieb. V priebehu času došlo k viacerým renesančným i neskorším slohovým úpravám.
Kremnická mincovňa sa spolu s budínskou stala najdôležitejšou mincovňou vtedajšieho Uhorska, svoje výsostné postavenie (popri Viedni) si udržala aj počas trvania monarchie a ostala jedinou mincovňou v časoch československého štátu. Produkovala v miliónových nákladoch rozmanité typy mincí s množstvom variantov. Koncom 15. stor. v nej došlo k pokusom o zavedenie razby veľkých mincí - toliarov (tzv. kremnické guldinery), s čím súvisel aj zrod slávnej medailérskej tradície a modernizácia výroby. V mincovni zaviedli valcovacie zariadenia, objavili sa pokusy so strojovou razbou, od polovice 17. stor. sa používali valcovacie raziace stroje, od 18. stor. skrutkové lisy - balanciéry umožňujúce razbu do kruhu. Svojím vybavením bola kremnická mincovňa vzorom pre ostatné mincovne monarchie.
Drahé kovy prichádzali do mincovne síce po základnej hutníckej úprave, ale v rozličnom stupni rýdzosti, preto sa museli rafinovať. Zlato sa zrýdzovalo na dukátovú rýdzosť len v lúčobni mincovne, v tzv. cimente. Cimentácia (rafinácia suchou cestou) predstavovala jedno z výrobných tajomstiev v procese výroby kremnických dukátov. V r. 1505 lúčobňu odkúpili Turzovci; v prenájme ju mali až do r. 1548, keď kremnickú komoru aj s mincovňou predala kráľovná Mária svojmu bratovi Ferdinandovi I. Od 17. stor. sa začala používať rafinácia mokrou cestou rozpúšťaním v kyseline dusičnej, tzv. kvartácia. Kremnická lúčobňa rafinovala drahé kovy aj pre mincovne v Prahe, vo Viedni, zrýdzovala zlato poľské, ruské i francúzske, od konca 19. stor. sa do Kremnice posielalo zlato z celej monarchie.
Napriek obdobiam hospodárskeho úpadku, vojnovým a revolučným udalostiam, rabovačkám, pokusom o preloženie či zrušenie, mincovňa nikdy na dlhší čas neprerušila svoju činnosť a pracuje ďalej. Vďaka bohatej produkcii mincí z drahých kovov v prvých storočiach existencie, schopnosti rýchlo a kvalitne zabezpečovať veľké objemy obeživa pri vzniku nových menových sústav, vďaka medailérskej tradícii, ale i vysoko cenenej práci minciarov, rytcov, medailérov, technikov a technológov si udržuje vysoký kredit. So svojou takmer sedemstoročnou nepretržitou výrobnou činnosťou je ojedinelým fenoménom, pýchou Kremnice a celého Slovenska.
Expozícia Mincovne Kremnica ponúka turistom možnosť prezrieť si nielen zaujímavé exponáty v novorekonštruovaných priestoroch historickej budovy, ale tiež jedinečnú prehliadku starej raziarne mincí.
www.mint.sk
Otváracie hodiny Expozície Mincovne:
pondelok-piatok (počas turistickej sezóny aj sobota a nedeľa) o 9.00; 10.45 a 12.45
min. 5, max. 15 osôb na 1 exkurziu.
Prehliadka trvá cca 45 minút.
Štefánikovo námestie 25/24
045 / 6787875
English
Deutsch
