Vitajte v Kremnici

ktorá je najčastejšie spájaná s prívlastkom zlatá. V meste vyrazené dukáty v minulosti podopierali tróny mnohých panovníkov. Obraz histórie Kremnice je zložený z mozaiky príbehov, ukrytých v každej ulici, dvore, v dome...

Mestský hrad

Dominantou stavbou hradného areálu je Kostol sv. Kataríny. Hradný komplex s expozíciami spravuje Múzeum mincí a medailí, patriace pod Národnú banku Slovenska.

Chcem vedieť viac

Skalka relax centrum

Návštevníci najčastejšie s obľubou navštevujú vodný svet, ktorý im umožňuje zregenerovať sily po viac či menej namáhavom športovaní, alebo len tak prídu zaplávať si či otužiť telo v jednej z piatich sáun.

Chcem vedieť viac

Kremnické GAGY

Koná sa každý rok na konci augusta, počas posledného prázdninového víkendu sa ulice mesta zaplnia návštevníkmi. Každý, kto má chuť sa zabávať, oddychovať, hľadá uvoľnenie alebo inšpiráciu, si príde na svoje.

Chcem vedieť viac

Ubytovanie

Všetko čo Kremnica a okolie ponúka sa nedá zažiť za deň. Vyberte si nocľah v niektorom z ubytovacích zariadení, aby ste načerpali nové sily na ďalší deň spoznávania a zažívania tohto kúzelneho miesta.

Chcem vedieť viac

Preskočiť navigáciu

Meštianske domy na Štefánikovom námestí

Bohatstvo plynúce z banského a mincového podnikania sa prejavilo aj na podobe Kremnice...

Radnica (Štefánikovo nám. č. 1/1)
Až do požiaru v r. 1560 radnica sídlila v Mestskom hrade, potom postupne v niekoľkých domoch na námestí. Budova dnešnej radnice vznikla v 2. polovici 14. stor. spojením dvoch meštianskych sieňových domov. V roku 1738 ju mesto odkúpilo pre účely radnice a prestavalo v neskorobarokovom štýle s prvkami klasicizmu. Nad stredovekými sieňami prízemia a suterénu vznikla veľká zasadacia sieň. Priečelie budovy zdobí stredový balkón na masívnych konzolách, s postavou Justície na kovanej mreži. Reprezentatívnu stavbu dopĺňa široké, osovo orientované nástupné schodisko. Do dvojtraktových suterénov, oddelených múrom, sa vstupuje okázalými neskorogotickými portálmi. Jediný priechod medzi nimi je v zadnej časti, kde sa dodnes zachovalo kamenné točité schodisko s gotickým lomeným portálikom so širokým skosením. Vzorovým príkladom citlivej pamiatkovej obnovy sú zadné objekty radnice. Základom pôvodne samostatne stojaceho objektu pri Bystrickej bráne je jednotraktová dispozícia gotického meštianskeho domu s hĺbkovo orientovanou vstupnou sieňou. Na poschodí je sieň s gotickým arkierom. Dnešná neskorogotická fasáda je rekonštruovaná a reštaurovaná v 20. storočí v duchu predpokladaných tradícií. V exteriéri sú zachované originálne neskorogotické formy omietok s výzdobou, reprezentačné okná, arkier, dymníkové a vetracie otvory. V interiéri sú stredoveké sedílie a vzácne príklady rebrových klenieb. Mesto dom v roku 1880 prikúpilo pre radnicu a upravilo pre potreby ¬mestského archívu.

Rímsko-katolícka fara (Štefánikovo nám. č.3/5)
Za empírovou fasádou z 18. storočia sa skrýva neskorogotický dvojtraktový meštiansky dom, jeden z prvých kamenných domov na námestí. Dvojpriestorový suterén je prístupný gotickým vretenovým schodiskom. V dome so zbarokizovaným interiérom od r. 1877 sídli mestská fara. Zrejme v tom čase umiestnili po stranách schodiska kamenné sochy s postavami sv. Rozálie a sv. Krištofa z dielne tvorcov Trojičného stĺpa.

Dom č. 4/7
Patrí medzi najkompletnejšie zachované neskorogotické palácovité patricijské meštianske domy. Prechod do dvora je zaklenutý povestnou diamantovou klenbou. Zreštaurované fasády s pôvodným portálom a pravouhlými oknami so stredovými kamennými krížmi sú umocnené použitím neskorogotických vybraných foriem omietok.


Domy č. 10/19 a 11/21
boli súčasťou pôvodnej gotickej radovej zástavby južného ramena. Pozoruhodné je, že zatiaľčo v hornej časti námestia sa utvárali voľné parcely so samostatnými meštianskymi domami, bloková zomknutosť objektov v jeho južnej časti predstavuje v stredovekej Kremnici špecifické riešenie. Podmienila to potreba vzájomného podoprenia jednotlivých stavebných konštrukcií v náročnom svahovitom teréne. Dvojtraktovému dvojpodlažnému domu č. 10/19 so suterénom dominuje veľká hĺbková sieň - mázhaus. V nadzemnom podlaží nad mázhausom sa na západnej stene sa nachádza rekonštrukcia gotickej pece. Dom do r. 1652 slúžil ako fara, neskôr, až do r. 1758 tu bola radnica. V súčasnosti objekt vlastní Národná banka Slovenska, ktorá tu zriadila numizmatickú expozíciu Múzea mincí a medailí. 

Terajšie pôdorysné riešenie domu č. 11/21 (dnes administratívna budova MMM) je výsledkom stavebného vývoja v stredoveku. V interiéroch sa zachovali renesančné prvky - kované zábradlie a dvere s intarziou. Obytnú miestnosť 3. nadzemného podlažia presvetľuje monumentálne štvordielne krížové okno. Koncom 19. storočia bola v prednej časti západného traktu lekáreň. Začiatkom 20. storočia dom prefasádovali a časti priečelia prekryla terasa. „Gazdíkova dedičná" lekáreň už ako štátne zariadenie zostalo v prevádzke až do r. 1992. Miestnosť s ranobarokovým kazetovým stropom a pôvodným mobiliárom lekárne bola pri poslednej rekonštrukcii objektu komplexne zrekonštruovaná.

Dom č. 34/42
v západnej časti námestia je jedným z najhonosnejších meštianskych gotických domov v stredoslovenskom priestore. Na široké ostenie hlavného portálu je nasadený bohato modelovaný nadpražný oblúk vo forme oslieho chrbta, v profile zložený z oblých a hruškových prútov medzi hlbokými úžliabkami. Rovnakú profiláciu má trojdielne okno pôvodne osvetľujúce vstupnú sieň. Pôvodný portál je tiež na schodisku, gotické detaily sa zachovali aj na dvorových fasádach.

Meštiansky dom č. 33/40
Dom so stredovekým jadrom nadobudol časom neskorobarokový palácový charakter. Na poschodí sa nachádza tzv. „zelená izba", zaklenutá valenou klenbou. Reštaurátori tu odkryli maľovanú výzdobu, ktorá vďaka ornamentom zelenej farby dáva miestnosti názov, zaužívaný v strednej Európe. Nástenná maľba napodobňuje kazetovanie s vkladanou rastlinnou ornamentikou. Lunetové klenby, úprava priečelia, toskánske stĺpy a plošné omietkové orámovanie pochádzajú zo 17. storočia.

Dom č. 32/38
nepatrí medzi typické kremnické meštianske stavby. Jeho šírka bola limitovaná prelukou medzi už stojacimi susednými domami. Nezvyčajne úzka budova vyrástla do výšky. Ide o jednotraktový objekt, tvoriaci v celom pôdoryse prízemia mázhaus s rovným stropom, na vyšších poschodiach sú sieňové dispozície. Na priečelí je zvyčajný vstup do pivnice. Po r. 1622 dom, až do polovice 19. stor. patriaci rodine Freyseyssenovcov, obohatila klenba s bohatou štukovou výzdobou - pätkami s diamantovým rezom alebo srdcovitými s bobuľovým strapcom. Dom s kamenným listovým ostením okien, neskororenesančnými kovanými zábradliami a drevenou intarzovanou skrinkou je obrazom neskororensančnej meštianskej architektúry.

Dom č. 14/2 - Bellov dom
je prvý rekonštruovaný neskorogotický meštiansky dom v Kremnici. Schéma stavby vychádza z tradičného trojpriestorového domu. Na základe celého súboru neskorogotických tvarovaných článkov ju možno datovať do obdobia okolo r. 1500. V interiéri sa nachádzajú vzácne neskorogotické portály. V suteréne, do ktorého sa vchádza z ulice gotickým portálom, sa nachádza neskorogotický valcový kamenný stĺp s diamantovou hlavicou, podopierajúci klenbu. V exteriéri v nike bočnej fasády je zachovaná neskorogotická nástenná maľba, predstavujúca korunovanú Pannu Máriu s výjavom Narodenia Pána. V renesancii čiastočne doplnili interiér lunetovými klenbami. Časť interiéru bola zmenená vytvorením širokého schodiska. Na dome je pamätná tabuľa hudobného skladateľa Jána Levoslava Bellu, ktorý tu býval v rokoch 1869-91.

Dom č. 542/3 - Dom s diamantovou klenbou
Rozsiahly poschodový objekt s neskorogotickým vstupným portálom v južnej časti prízemia vznikal postupnými prístavbami k staršiemu domu. Reštaurovanú neskorogotickú časť datuje do r. 1488 masková konzola s diablom na južnej fasáde, ktorá má priamu súvislosť s figúrkami na klenbe presbytéria hradného kostola. Na fasádach i vnútri domu sa z tohto obdobia zachovali aj ďalšie gotické kamenné portály, rôzne funkčné otvory a dvoj- a trojdielne okná. Okolo r. 1520 tu dodatočne domurovali diamantovú klenbu, ktorá dala celému domu dnešný názov. Miestnosti s diamantovými klenbami oddeľuje neskorogotický sedlový portál. Západné krídlo malo hospodársku funkciu a vzniklo súčasne s prejazdom v uličnom trakte. Dnes je toto sídlo, známe aj ako dom Petra Michalicu, miestom konania festivalu Hudba pod diamantovou klenbou.


Meštiansky dom (Kutnohorská ulica č.666/2) 
Trojpodlažný podpivničený dom s trojtraktovou dispozíciou a dvorovou pavlačou je reprezentantom bohatej renesančnej výzdoby. Stredná chodba je zaklenutá krížovými klenbami so štukovými hranami a kamennými rímsami pätiek. Kamenné portále s profiláciou sú ukončené rímsou, schodisko z prízemia na poschodie je podkovovitého tvaru s kamennými stupňami. Fasádu so sgrafitovým kvádrovaním charakterizuje kruhový arkier na nároží.